V poslednĂ˝ch rokoch boli opakovane publikovanĂŠ Ăşdaje o tom, Ĺže väÄĹĄina chĂ˝b v procese zĂskavania laboratĂłrneho vĂ˝sledku sa vyskytuje v predanalytickej fĂĄze (46 % aĹž 68,2 %). Ide o oblasĹĽ, ktorĂĄ je zvyÄajne mimo priamej kontroly laboratĂłria, najÄastejĹĄie zahĹĹajĂşca odber venĂłznej krvi (flebotĂłmiu). Odhalenie tĂ˝chto chĂ˝b sa pokladĂĄ za znaÄne obĹĽaĹžnĂŠ, a preto mĂ´Ĺžu Äžahko viesĹĽ k nesprĂĄvnej interpretĂĄcii laboratĂłrnych vĂ˝sledkov s nĂĄslednĂ˝m nepriaznivĂ˝m dosahom na pacienta aĹž jeho poĹĄkodeniu. K najĂşÄinnejĹĄĂm spĂ´sobom ako im predĂsĹĽ patrĂ dobrĂĄ znalosĹĽ sĂşÄasnĂ˝ch odporĂşÄanĂ pre odber krvi, ktorĂŠ boli nedĂĄvno (2018) revidovanĂŠ EurĂłpskou federĂĄciou pre klinickĂş chĂŠmiu a laboratĂłrnu medicĂnu (EFLM, European Federation for Clinical Chemistry and Laboratory Medicine) a sĂş ponĂşknutĂŠ v tomto prehÄžade.